Múzeum ľudovej architektúry pod hradom Ľubovňa, ktoré je jedným z
najmladších na Slovensku, otvorilo novú expozíciu v zrubovom
trojpriestorovom dome s gánkom, ktorý v roku 1930 postavil v rusínskej
obci Jarabina Vasiľ Jaseník.
"Expozícia má oficiálny názov Orjabinsky večirky a približuje, ako
prebiehali pravidelné zimné stretnutia slobodných dievčat z jednej
vrstvy v jednom dome - takzvanej kúdeľnej izbe, kde priadli," priblížila Jeleňová.
Ako ďalej povedala, čas priadok, ktorý trval od novembra do jari po
fašiangy, bol zameraný nielen na pradenie, ale aj vyšívanie, spievanie,
tancovanie či rozprávanie strašidelných príbehov. Dievčatá obvykle
priadli čistú konopnú alebo ľanovú priadzu. V ich chyžke nechýbali
praslice s pradivom a kolovrátkami, ale ani masky, do ktorých sa dievky
občas zahaľovali. Večierky sa po príchode mládencov končili zábavou
mládeže, návštevami a hrami.
Spracúvanie ľanu na osobné, hospodárske i bytové tkaniny, ktoré zaniklo v
40. - 50. rokoch 20. storočia, bolo jednou z najzložitejších a
najzdĺhavejších domácich prác žien v minulosti.
Ľubovniansky skanzen bol verejnosti sprístupnený v roku 1985, pričom
jeho súčasťou sú objekty postavené prevažne v prvej polovici 20.
storočia. Sú to obytné domy z okolitých dedín z okresu Stará Ľubovňa,
hospodárske stavby, sezónne poľné obydlia charakteristické pre región
Šariša, technické pamiatky aj sakrálne stavby. Verejnosť tam môže vidieť
tiež zrubovú kováčsku vyhňu z druhej polovice 19. storočia z Torysy,
mlyn z Malého Sulína i stolársku dielňu z Pilhovčíka.
Od roku 2011 sú časti skanzenu, kostolík z Matysovej, postavený v roku
1833, a objekty na hlavnej ulici, debarierizované, k objektom sa dostanú
aj ľudia, ktorí nevidia.
Ľubovnianske múzeum - hrad v Starej Ľubovni patrí s priemernou ročnou
návštevnosťou približne 200.000 ľudí k najnavštevovanejším kultúrnym
organizáciám PSK, ktorý je jeho zriaďovateľom.